Autogénny tréning

Princíp autogenného tréningu

Metóda zameraná na nácvik relaxácie. Jej zakladateľom je nemecký neurológ a psychiater profesor Johannes H. Schultz, ktorý využil svoje znalosti z oblasti neurológie, hypnózy a jogy a vytvoril tak postup pre navodenie uvoľnenia a relaxácie, bez využitia odborníka ako treba psychiater alebo lekár. Do relaxovaného stavu sa dostane každý klient sám. Celý princíp je založený na vzájomnom prepojení psychickej tenzie, funkčnosti nervového systému a svalového napätia. Pre jednoduchšie nácvik autogénny relaxácie sa využívajú hlasové nahrávky, ktoré zo začiatku človeka navádzajú a pomáhajú mu. Časom, keď je relaxácia nacvičená a bez problémov, by sa nahrávky mali prestať využívať, a tým dôjde ku skutočnému autogénnemu tréningu v pravom slova zmysle. Doktor Schultz využíval (a stále sa využívajú) pri autogénnom tréningu krátke a jasné formulky, ktoré sa stále opakujú dokola.

V dnešnej dobe sa však začalo používať, okrem krátkych formuliek aj pomocné predstavy, ktoré sú pre cvičiaceho prijateľnejšie a lepšie uchopiteľné, teda majú lepší účinok. Takže miesto stáleho opakovania: "Pravá ruka je stále ťažšia.", Je veta rozšírená o predstavu: "Pravá ruka je stále ťažšia, akoby pod ňou bol magnet, ktorý ju stále silnejšie priťahuje k zemi.". Celý autogénny tréning sa skladá zo 7 krokov, ktoré na seba vzájomne logicky nadväzujú, a preto je dôležité dodržať ich presný postup. V každom kroku dôjde k uvoľneniu v rôznych častiach a orgánoch tela. Pred začiatkom cvičenia je hlavnou úlohou zaujať príjemnú polohu. Mala by byť v ľahu na chrbte na pohodlnej podložke na cvičenie Thera-Band, ruky pozdĺž tela a pod hlavou len malý vankúšik, aby krčná chrbtica nebola v napätí. Koniec tréningu sa deje odvolaním relaxácie jasnými a jednoduchými formulku, ako je: "napnúť končatiny. Dýchať. Otvoriť oči. ", Iba ak na relaxáciu navodzuje spánok, nemusí sa tréning ukončovať, ale môže sa nechať voľne dobehnúť.

Autogénny tréning sa môže používať individuálne, ale aj v skupinách, to je dobré hlavne u športových odvetví. Pri nácviku je tiež veľmi dôležitá koncentrácia a trpezlivosť, nie všetko sa vydarí hneď na prvýkrát a je dôležité vydržať na tom pracovať a nevynechávajte jednotlivé kroky. Pozor nesmie sa však ísť silou vôle, pretože tak sa telo dostane do veľkého napätia a stiahne sa, lepšie je pomaly vytrvať a skúšať to natrénovať.